Choď na obsah Choď na menu

O našej farnosti

Rímsko-katolícka farnosť svätého Štefana, prvomučeníka v Šuranoch
je súčasťou Nitrianskej diecézy a dekanátu Šurany.
Je zároveň sídlom Dekanátu Šurany.

 

Do farnosti Šurany patria Šurany - mesto s farským kostolom svätého Štefana, prvomučeníka
a dve filiálky - miestne časti mesta Šurany: 
Kostolný Sek s kostolom Božieho milosrdenstva a kostolom Panny Márie Ružencovej  
a Nitriansky Hrádok s kostolom Svätého Martina, biskupa.

 

 

"Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi,
o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi." 

(kánon 515, § 1, Kódexu kánonického práva)


 

"Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva." (kánon 519 Kódexu kánonického práva)

 

"Vždy, keď je to na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť nevyhnutné alebo vhodné, farárovi možno prideliť jedného alebo viacerých kaplánov, ktorí ako spolupracovníci farára a účastní
na jeho starostlivosti majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím
s farárom a pod jeho autoritou." (kánon 545, § 1)

 

Kňazi pôsobiaci vo Farnosti Šurany: 

Rudolf Daňo, dekan - farár

Anton Grznár, kaplán

 

 

 

Vo farnosti pôsobia tieto spoločenstvá a formácie

 

Hnutie kresťanských spoločenstiev detí s názvom Svetlielko
Detská organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou registrovaná na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie od roku 1990. Patrí k najväčším organizáciám, ktoré na Slovensku pravidelne a systematicky pracujú s deťmi a mladými. 

 
Cieľ: Pomáhať pri výchove a neformálnom vzdelávaní detí a mladých ľudí na zrelé kresťanské osobnosti podieľajúce sa na rozvoji spoločnosti, v ktorej žijú. Poslanie eRka sa uskutočňuje cez osobný príklad mladých dobrovoľníkov, ktorí prežívajú spolu s deťmi život v spoločenstve. Východiskovými hodnotami sú: živá viera, radostná služba, otvorené spoločenstvo, úcta k životu, zodpovednosť a dôvera.

V našej farnosti bolo založené spoločenstvo detí Svetielko v roku 2000. Spoločenstvo pod vedením animátorov sa schádza každú nedeľu na fare o 15.00 h. Termín je vždy vyhlásený vo farských oznamoch. Spoločenstvo je otvorené pre všetky deti.
 
Kolpingovo dielo s názvom Kolpingová rodina v Šuranoch

 

Miništranské stretnutia

Ružencové bratstvá

Združenie zázračnej medaily Panny Márie - podomové modlitby rodín pred kaplnkou Panny Márie

Hnutie Obnova v Duchu Svätom

Detský a mládežnícky spevácky zbor svätého Štefana

Liturgický spevácky zbor

Spevácko-inštrumentálna skupina mladých Nie náhodou

Redakčná rada farských listov Nádej
Vznikla v roku 2003. Ustanovil ju dekan Rudolf Daňo. Odvtedy pravidelne vydáva časopis farských listov z názvom Nádej. Vychádza štyri alebo päťkrát do roka. Redakčná rada sa schádza na fare každý utorok po svätej omši večer o 19:00 na spoločnú poradu a prípravu časopisu. Redakčná rada je otvorená pre ďaľších členov.

Ekonomická rada farnosti



"Veriaci majú právo slobodne zakladať a viesť združenia na ciele dobročinnej lásky alebo nábožnosti alebo na rozvíjanie kresťanského povolania vo svete a zhromažďovať sa, aby tieto ciele dosahovali spoločne. Všetci veriaci, keďže sa zúčastňujú na poslaní Cirkvi, majú právo, aby aj vlastnými podujatiami, každý podľa svojho stavu a postavenia napomáhali alebo podporovali apoštolskú činnosť. Nijaké podujatie si však nemá nárokovať na označenie katolícke, ak na to nedala súhlas kompetentná cirkevná vrchnosť." (kánony 215-216 Kódexu kánonického práva) 

V našej farnosti sú prítomné a rozličným spôsobom sa zapájajú do spoločného života farnosti viaceré spoločenstvá a združenia veriacich.

"Pri uplatňovaní svojich práv veriaci ako jednotlivci aj ako spojení v združeniach musia mať na zreteli spoločné dobro Cirkvi, ako aj práva iných a svoje povinnosti voči iným. Cirkevnej vrchnosti prislúcha, aby so zreteľom na spoločné dobro usmerňovala uplatňovanie práv, ktoré sú veriacim vlastné." (kánon 223 Kódexu kánonického práva)

Farnosť je spoločenstvom spoločenstiev i jednotlivých veriacich. sv. Ján Pavol II. vo svojej vízii Cirkvi v treťom tisícročí podčiarkoval potrebu budovania "spirituality spoločenstva":

"Ak chceme byť verní Božiemu plánu a zodpovedať aj veľkým očakávaniam sveta, v tisícročí, ktoré sa začína, stojí pred nami veľká výzva: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva. Čo to konkrétne znamená? Aj tu by sa naša reč mohla stať hneď praktickou, ale vyhovieť tomuto podnetu by bolo omylom. Pred plánovaním konkrétnych iniciatív treba podporiť spiritualitu spoločenstva a umožniť jej, aby sa ukázala ako výchovný princíp všade tam, kde sa formuje človek a kresťan, kde sa vychovávajú služobníci oltára, zasvätení, pastorační pracovníci, a kde sa budujú rodiny a spoločenstvá. Spriritualita spoločenstva, to je predovšetkým zameranie pohľadu srdca na tajomstvo trojjediného Boha, ktorý v nás prebýva a ktorého svetlo treba vnímať aj na tvári bratov a sestier vedľa nás. Spiritualita spoločenstva znamená okrem toho schopnosť cítiť brata a sestru vo viere v hlbokej jednote tajomného tela - Cirkvi, čiže ako "niekoho, kto patrí ku mne", aby som vedel spolu s ním prežívať jeho radosti a jeho bolesti, uhádnuť jeho želania, postarať sa o jeho potreby a ponúknuť mu pravé a hlboké priateľstvo. Spiritualita spoločenstva je aj schopnosť vidieť v druhom predovšetkým pozitívne prvky, aby sme ho prijímali a hodnotili ako Boží dar, a to nielen ako dar pre druhého, ktorý ho priamo prijal, ale aj ako "dar pre mňa". Spiritualita spoločenstva napokon znamená vedieť bratovi "urobiť miesto", niesť si vzájomne bremená (Gal 6,2) a premáhať egoistické pokušenia, ktoré nás neustále napádajú a budia rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť. Nerobme si nijaké ilúzie: bez tejto duchovnej cesty by vonkajšie prostriedky len veľmi málo osožili spoločenstvu. Stali by sa bezduchými aparátmi, skôr maskami spoločenstva, ako jeho možnosťami prejaviť sa a rásť." (Novo millennio ineunte, č. 43)

"Farár má uznávať a napomáhať vlastný diel, ktorý majú v poslaní Cirkvi laickí veriaci, podporujúc ich združenia s náboženskými cieľmi. Má spolupracovať so svojím biskupom a s presbytériom diecézy a vynasnažovať sa, aby sa veriaci starali o farské spoločenstvo, aby sa cítili členmi tak diecézy, ako aj celej Cirkvi a aby sa na dielach, ktoré toto spoločenstvo majú napomáhať, zúčastňovali alebo ich podporovali." (kánon 529, § 2)